ZAMERANÉ NA NAŠICH ODCHOVANCOV: SAMUEL ZAHRADNÍK - HC MIKRON NOVÉ ZÁMKY

Našou filozofiou vždy bolo vychovať hokejistu pre profesionálnu úroveň alebo reprezentáciu do tzv. veľkého hokeja. V tomto sa budeme snažiť pokračovať stále. Pokračujeme v predstavovaní našich odchovancov a tentokrát Vám bližšie predstavíme ďalšieho v poradí. Máme už za sebou štyroch, ktorý túto sezónu pôsobili v Taliansku.  Prvý krát sme na nazreli aj do TIPOS Extraligy keď sme predstavili profil Tomáša Rusinu. V extralige aj ostaneme. Samuel Zahradník bol platným členom kádra Nových Zámkov.

 

Na úvod nám povedz aké boli tvoje hokejové začiatky?

Pfuuu kde začať boli extrémne náročné keďže nie som rodený Kubínčan. Neboli tak ťažké pre mňa ako pre mojich rodičov ktorým vďačím zato kde som. Boli to ich odriekané víkendy a naše skóre vstávanie keďže tréningy boli už o 6 ráno museli sme všetci vstávať o 4:30 aby sme sa ráno obliekli do výstroje doma a cestovali z Námestova do Kubína . Začínali sme s bratom spolu s ktorým veľmi radi spomíname na začiatky, na cukríky od trénera Kršáka, ktoré boli vždy po skončení tréningu. No brat si po skončení strednej školy vybral vysokú školu pred hokejom.

Ako spomínaš na obdobie čo si strávil v našom klube?

V Dolnom Kubíne som zažil nádherné obdobia. Či to bolo za trénera Holazu, Majdeka, Dudu či Chovanca ale najkrajšie patrilo za nebohého trénera Koštála, ktorý mi bol ako druhý otec. Bol to tréner, ktorý mal v jednej ruke “med” a v druhej “bič”. Vedel s nami zažartovať ale keď sa muselo makať, tak sa makalo. Aj po odchode z Kubína sme boli v stálom kontakte a vždy mi vedel veľmi dobre poradiť do môjho hokejového života čo mi aj teraz už chýba.

Priblíž našim medveďom kde si všade doteraz pôsobil?

Z Kubína som odišiel do Liptovského Mikuláša kde som hrával s bratom v doraste a aj v päťke. Spolu sme sa videli na slepo. Po roku strávenom v Mikuláši sme išli do Zvolena kde sme boli rok a pol, nakoniec sme sa zase vrátili späť do Mikuláša z ktorého som si vybojoval miesto v projekte Orange 20 pod vedením trénera Ernesta Bokroša, ktorý má následne zavolal na ďalšiu sezónu do Žiliny na ktorú veľmi rád spomínam, boli sme tam výborná partia chalanov s ktorými by som si ešte rád raz zahral. No a po sezóne som išiel do Nových Zámkov kde som zažil debut v Extraligovom tíme.

Aké podmienky si našiel v kluboch v ktorých si pôsobil či už v mládeži alebo na seniorskej úrovni?

Podmienky v kluboch boli podobné keďže aj v Mikuláši aj vo Zvolene hrali A tími v extralige a ako dorastenci sme mali prístup do posilňovne neobmedzene po tréningoch. Ale v Žiline a v Nových Zámkoch to bolo iné keďže som už bol v A tíme a mohli sme po tréningoch tráviť aj 2 hodiny ďalšie na ľade a zlepšovať sa v individuálnych zručnostiach. To je tá najväčšia výhoda keďže ako mladší som si chcel vždy strieľať ale bohužiaľ vždy nasledovala ďalšia partia na ľade a museli im upraviť ľad.

Túto sezónu si pôsobil v Tipos extralige v drese Nových Zámkov. Ako hodnotíš spätne sezónu?

Túto sezónu hodnotím kladne keďže na začiatku sezóny som dostal veľmi veľa času na zápasoch a cítil som veľmi dôveru trénera Hrnčára ale potom prišli 3 zranenia s ktorými som sa dlho zotavoval, aby som sa dostal do formy ale nepodarilo sa mi to ako v úvode. Dala mi veľmi veľa do osobného života a zistil som kde som urobil chyby na ktorých budem pracovať, aby sa už nestali .

Aká bola sezóna z tvojho pohľadu či už po osobnej stránke alebo klubovej?

Začali sme veľmi dobre sezónu, hrali sme pekný hokej a boli sme aj jednu dobu prví v tabuľke. Potom prišla na nás “deka” a prehrali sme veľa zápasov v rade ,bolo to smolne lebo veľa ich bolo o 1 gól. Nakoniec sme skončili na 9. mieste a v predkole sme vyradili Košice ale následne v štvrťfinále bol Zvolen nad naše sily a prehrali sme na zápasy 4:0.

Je ťažké sa dostať do najvyššej súťaže? Poprípade je ťažké sa v nej urdžať?

Je to ťažké sa tam dostať. Keď som hrával v Žiline chodil som aj vypomáhať A tímu z juniorky, ktorú trénoval tréner Hrnčár, ktorého angažovali Nové Zámky a zavolal som mu či by ma tam nechcel a jemu vďačím za sezónu v extraligovom tíme.

Skús tak v krátkosti opísať deň profesionálneho hokejistu

Každý hokejista má iné zvyky, ja si rád pospím . Ráno o 8:30 sme mávali zrazy čiže som musel vstávať najneskôr o 8:00. Tréning sme mali najskôr na suchu a potom na ľade a kto chcel mohol ostať lebo ľad sme mali ešte ďalšie 2 hodiny po skončení. Po tréningu sme si s chalanmi objednali obed a išli na Izby. Ja som si vždy po obede pospal a keď som mal chuť išiel som si zacvičiť. A potom sme si zahrali playko (play station) s chalanmi keďže sa nedalo ísť ani na pivo.

Môžeš prezradiť čo plánuješ do novej sezóny?

Teraz plánujem si urobiť veľmi kvalitnú letnú prípravu a zamerať sa na moje slabšie stránky. Uvidíme ešte kde budem pôsobiť nasledujúci rok keďže ešte sám neviem.

Čo by si chcel odkázať všetkým medveďom?

Chalani keď vás to baví makajte, je to nádherný šport a spoznáte veľmi veľa ľudí s ktorými si vybudujete pevné priateľstvá. Tá daň sa Vám všetka vráti, za všetko odriekanie v mladých rokoch a tej zábavy zažijete v hokeji veľmi veľa .